Reportážny návrat: Sme hrdí, že nás hostil práve Mikolášik

Skupinu zástupcov rozličných životných osudov, sociálnych postavení i povolaní privíta europoslanec Mikolášik raz ročne v Európskom parlamente v Bruseli. Centrum Európskej únie vlani navštívil aj kežmarský lekár Peter Marko, k ceste sa vracia v reportáži textom i fotografiou.
Návšteva Európskeho parlamentu v adventnom Bruseli

Nádherný predvianočný čas na prelome novembra a decembra 2011 bol pre 45 pozvaných hostí zo Slovenska obohatený zážitkami, ktoré sme spoločne nadobudli vďaka pozvaniu a pohostinnosti kresťanského poslanca Európskeho parlamentu (ďaľej EP) MUDr. Miroslava Mikolášika do hlavného mesta Európskej únie.

Svetelno-hudobná show na budove bruselskej radnice na Grand´Place

V rôznorodom kolektíve zo všetkých kútov našej krajiny vládla priateľská a veselá nálada. Keďže som do Bruselu cestoval z podtatranského Kežmarku, mal som možnosť absolvovať celú cestu autobusom už z Liptovského Mikuláša, kde nastúpili prví cestujúci z východu. Neprešlo viac ako pár minút čakania na autobusovej stanici a už sme sa všetci navzájom zoznámili a nadviazali priateľskú konverzáciu. Po príjazde skutočne pohodlného autobusu, pred cestou dlhou takmer 1400 km, nás privítal a všetko starostlivo skontroloval Mgr. Lukáš Marťák, asistent nášho hostiteľa a europoslanca v Bruseli. Od prvej chvíle bolo jasné, že organizátori zájazdu, ani MUDr. Mikolášik nenechali nič na náhodu. Čistota autobusu a prívetivosť jeho vodičov mi spolu s ich spoľahlivosťou pripomenuli ich „kolegov“, ktorí ma toho roku viezli v Svätej zemi (Betlehem, Jeruzalem, Galilea) a tureckou Lýkickou cestou (Efez, Hierapolis). Po usadení v autobuse som skonštatoval, že konečne pocestujeme tak pohodlne, aby sme dosť voľného miesta pre nohy. Platilo to však len do momentu, kým sa na susedných sedadlách nepokúšal usadiť Milan tiež z východného Slovenska, ktorému pri výške 210 cm nepomohli ani voľnejšie sedadlá. Tím návštevníkov Bruselu sa postupne dopĺňal v Ružomberku, Žiline, Trnave a Bratislave.
Po polnoci z 29. na 30. novembra 2011 sme prešli hranicu do Rakúska smerom na Nemecko a Belgicko. Nezvyčajne teplé počasie pre toto ročné obdobie prinieslo dobre zjazdné diaľnice, avšak komplikáciou na druhej strane bola veľmi hustá hmla, ktorá si vybrala svoju daň na východnom výjazde z Norimbergu. Stali sme sa svedkami hromadnej dopravnej nehody v protismere, keď na ceste ležal priečne prevrátený náves kamióna. V hustej hmle do neho narazil zozadu ťahač naložený vozidlami BMW a za nimi nasledovali ďaľšie desiatky vozidiel. Nehoda v rannom čase, keď sa všetci ponáhľajú do práce a školy, spôsobila kolóny dlhé niekoľko kilometrov. Pretože sme prechádzali miestom nehody bezprostredne po jej vzniku, mali sme možnosť obdivovať perfektnú zladenosť a pohotovosť nemeckého záchranného systému. Desiatky hasičských, policajných a sanitných vozidiel sa náhlili z centra Norimbergu po diaľnici, aby predišli ďaľšej kolízii pri nízkej viditeľnosti. Našťastie pri tejto nehode nebolo vidieť usmrtených, ani ťažko zranených, iba veľké materiálne škody.
Opatrnosti a predvídavosti na cestách nikdy nie je dosť... Ďaľším prejazdom Nemecka sa počasie začalo zlepšovať, hustú hmlu vystriedalo zubaté slnko a my sme tajne dúfali, že predpovede meteorológov o niekoľkodňovom daždi v Bruseli sa nenaplnia. Nakoniec sme dorazili do hlavného mesta Európskej únie s takmer dvojhodinovým predstihom už o 17:00 hod, ale husté kolóny veľkomesta nám zobrali hodinu krúženia v centre, kým sa podarilo zaparkovať autobus pred naším hotelom.
Nový hotel Aqua v centre Bruselu

Novopostavený hotel v úzkej uličke stelesňuje snahu belgických architektov o čo najlepšie využitie každého metra zastavenej plochy. Recepcia hotela je spojená otvoreným priestorom s jedálňou o poschodie nižšie. Svetlosť týmto priestorom dáva presklená strecha hotela. Dvojlôžkové izby Aqua obsahujú všetko potrebné na neuveriteľne malej ploche. Dômyselnosť architektov podčiarkujú posuvné sklené dvere z chodby do kúpeľne s toaletou, ktoré sú zariadené v modernom štýle.
Jedinečná architektúra využíva a presvetľuje každý priestor

Po hodinovej prestávke vyrážame so sprievodkyňou – momentálnou stážistkou v poslaneckej kancelárii - Vierkou Slovákovou do neďaľekej pizzerie, kde nás čaká prvá chutná večera i stretnutie s europoslancom MUDr. Miroslavom Mikolášikom. Elegantný poslanec džentlmensky privítal ženskú časť našej výpravy nádhernými tmavočervenými ružami. Na svoje si potom prišli všetci milovníci pizze, ktorú si mohol každý vychutnávať na všetky spôsoby.
Džentlmenské privítanie nežného pohlavia v našom zájazde MUDr. Mikolášikom

Po príjemnom zvítaní sa vraciame na hotel a oddychujeme po dlhej ceste. Púšťame si hotelovú televíziu a na BBC sa dozvedáme prvý významný moment počas našej prítomnosti v Bruseli. V stredu večer 1. decembra 2011 prinášajú médiá pozitívnu správu o dohode belgických politikov pri zostavovaní novej federálnej vlády. Ekonomickým poklesom zmietaná belgická spoločnosť čakala na nového premiéra 580 dní. Po viac ako 30 rokoch sa stal premiérom krajiny francúzsky hovoriaci Valón, 60-ročný socialista a homosexuál Elio di Rupo. Zaujímavosťou sú talianske korene jeho predkov a súčasne takmer nulová znalosť flámštiny, čo sa doposiaľ považovalo za nutný predpoklad znalostí premiéra Belgicka.
Ťahanice medzi bohatším Flámskom a chudobnejším frankofónnym Valónskom vyústili do neschopnosti dohody, preto od júnových volieb v roku 2010 (pre Belgičanov povinných) krajinu spravovala dočasná úradnícka vláda. Očakávaná dohoda šiestich vládnych strán umožnila konečne schváliť štátny rozpočet na rok 2012 a zastavila tak ďalší pokles ratingu krajiny pre bankové inštitúcie.
Vo štvrtok ráno 1. decembra 2011 začíname deň hotelovými raňajkami. Počas nich si uvedomujem rasovú a etnickú rozmanitosť Bruselu, ktorý sa stal domovom ľudí rôznej farby pleti i vierovyznania. Černošskú čašníčku dopľňa kolegyňa z Ázie i domorodá Belgičanka. Z hotela smerujeme do budovy Paula Henriho Spaaka (bývalý belgický socialista) a budovy Altiera Spinelliho, ktoré tvoria spoločne sídlo Európskeho parlamentu.

Budovy Európskeho parlamentu v Bruseli. Pred vstupom farebná dúha.

Po nevyhnutnej bezpečnostnej kontrole pri vstupe pre návštevníkov parlamentu nás čaká pútavá informačná prednáška o organizačnej štruktúre EP, slovenských europoslancoch, jednotlivých komisiách. Následne sa stretávame s našim hostiteľom MUDr. Miroslavom Mikolášikom, ktorý v úvode zablahoželal s kyticou kvetov a darčekom mladej slečne z našej skupiny, pretože práve v tento deň oslavuje narodeniny. Europoslanec nás oboznámil s množstvom aktivít, ktoré vyvíja v Bruseli už druhé volebné obdobie. Ako lekár pôsobí vo funkcii spolupredsedu Bioetickej komisie EP, venuje sa nielen problematike transplantácií orgánov, ale tiež ochrane ľudského života od jeho počatia. Dôležitým cieľom nášho hostiteľa je podpora rozvoja regiónov Slovenska činnosťou vo výbore pre regionálny rozvoj. Nemenej významná je aktívna práca MUDr. Mikolášika vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín.

Príhovor nášho hostiteľa po príchode do Európskeho parlamentu

Dopoludnie završujeme účasťou na plenárnom zasadnutí o rozpočte Európskej únie pre rok 2012. Z tribúny parlamentu sledujeme početné diskusné príspevky najmä ľavicových sociálnych demokratov so zaručenými receptami na riešenie krízy v Eurozóne, predovšetkým ma prekvapil návrh nemeckého socialistu na vybudovanie solárnych elektrární v Grécku, čím by sa podľa jeho názoru podporil prílev kapitálu do tejto krízou zmietanej krajiny. Na druhej strane nás milo prekvapila svojou rétorikou mladá talianska poslankyňa zo zoskupenia Európskej ľudovej strany. Evidentný bol fakt, že niektorí ľavicoví europoslanci si potrebovali dať za svoje vystúpenia v EP čiarku a mohli tak zdokladovať svoju aktivitu...
Rokovacia sála Európskeho parlamentu pre 736 poslancov z 27 krajín EÚ

Po vymedzenom čase opúšťame rokovaciu sálu EP a nasleduje spoločné fotenie pri vlajkách členských krajín EÚ. Ďaľej nás čaká chutný a zdravý obed v reštaurácii pre návštevníkov Európskeho parlamentu. Lososa so zeleninou dopľňame výborným bielym francúzskym vínom Chardonay.

Účastníci exkurzie v EP so svojim hostiteľom v druhom rade v strede

Posilnení parlamentným obedom pokračujeme popoludní prehliadkou nových priestorov Parlamentária, ktoré boli sprístupnené návštevníkom EP v septembri 2011. Každý návštevník obdrží interaktívne zariadenie so slúchadlom, ktoré nám umožní získať v slovenskom jazyku požadované informácie z histórie vzniku a rozvoja Európskej únie. Dozvedáme sa mnoho nových informácií, ktoré nám komunistický režim ČSSR o budovaní spoločnej povojnovej Európy nesprístupňoval. So záujmom prechádzame jednotlivé informačné panely a počúvame súhrnné komentáre o budovaní jednotného ekonomického priestoru. Záverečný panel sa venoval problematike hospodárskej krízy a pomoci zadĺženému Grécku, zmietanému opakovanými generálnymi štrajkami na jednej strane a enormným úsilím európskych lídrov o zachovanie spoločnej európskej meny v dnešnom rozsahu. Keď sme vo dvojici zaujatí počúvali ostatný komentár, priblížila sa k panelu mladá žena s nezúčastneným pohľadom a svojim interaktívnym zariadením “preprogramovala“ komunikačný jazyk panela na grécky jazyk. Bez jediného slova a ospravedlnenia odišla ďalej a my sme sa na seba prekvapene pozerali. Zaiste netušila, že pochádzame z krajiny, ktorá ako jediná odmietla v európskom menovom systéme štedro dotovať dlhodobo sa prehlbujúci deficit krajiny, čo je ekonomickou rečou v tzv. “smrtiacej špirále“.

Interaktívne hlasovanie v Parlamentáriu

Parlamentárium ďalej pokračovalo interaktívnym hlasovaním, mohli sme sa zoznámiť s názormi predsedov jednotlivých frakcií EP. V záverečnej časti prehliadky ma potešila otvorená kampaň EP proti zhubným účinkom fajčenia na ľudské zdravie. Veľká škatuľka cigariet s nápisom “fajčenie zabíja“ hovorila za všetko. Absolvovaná prehliadka nám chronologicky ozrejmila etapy budovania “spoločného európskeho domu“, pri odchode z budov EP dominovala nádvoriu veľká farebná dúha, ktorá mi však asociovala viac snahy homosexuálov za rovnoprávnosť ako spoločnú Európu. Práve dnes 1. decembra je Svetový deň boja proti AIDS, k čomu má takáto dúha veľmi blízko... Nedá mi nespomenúť, že takéto významné miesto kresťanskej Európy by si viac zaslúžilo kríž a sochu Ježiša Krista s otvorenou náručou ako pestrofarebnú dúhu. Práve pre takéto riešenia sa Európa i ostatné kontinenty dostávajú do krízy, ktorú nemôžeme považovať za krízu čisto ekonomickú, ale najmä za krízu duchovnú a morálnu. Strata základných kresťanských hodnôt v Európe spôsobila zmenu základných priorít, rozvrat rodinného života, otvorila cestu konzumnému a amorfnému životnému štýlu, súčasne však začíname podliehať postupnej islamizácii starého kontinentu moslimskými prisťahovalcami. Takto môžeme ľahko stratiť svoju identitu.

Svätá omša v chráme Slovenskej katolíckej misie v Bruseli

Po krátkej prestávke v hoteli cestujeme autobusom ulicami upršaného Bruselu a prvýkrát vyťahujeme dáždniky. Putujeme do chrámu Slovenskej katolíckej misie, kde slovenskú omšu celebruje tunajší slovenský kňaz vdp. Ľubomír Fabčin. Svätú omšu z našej skupiny celebruje taktiež vdp. Jozef Žvanda z ružomberského Univerzitného pastoračného centra. Duchovný zážitok svätej omše umocňuje adventné obdobie. Milým prekvapením bolo obohatenie omše o hudobný doprovod flautistkou z nášho zájazdu. V záverečnom príhovore po svätej omši nám MUDr. Mikolášik s radosťou oznamuje, že práve prišiel zo zasadania EP, ktoré za prítomnosti chorvátskeho prezidenta a chorvátskeho premiéra odsúhlasilo prijatie kresťanského Chorvátska do Európskej únie od 1. júla 2013. Tento moment rozšírenia spoločného európskeho domu o 28. člena je druhým významným, ktorý sa udial počas našej krátkej prítomnosti v Bruseli.
„Práve sme prijali kresťanské Chorvátsko za 28. člena Európskej únie“

Po svätej omši vedú naše kroky do srdca mesta na námestie Grand´Place, ktoré s dĺžkou 110 metrov a šírkou 68 metrov stáročia tvorilo obchodnú tepnu Bruselu. Tomuto miesto dominuje Mestská radnica z roku 1402 a oproti ležiaci Kráľovský dvor zo začiatku 13. storočia. V španielskom dome s popisným číslom 1 nás čaká pripravená večera.

Budova so španielskou kráľovskou reštauráciou. Grand´Place popisné číslo 1.

Všetko tu dýcha históriou, sadneme si ku stolom s veľkými oknami s výhľadom na námestie, kde ešte stále husto pršía a zároveň beží svetelná show na budove radnice. V strede námestia stojí nádherný bielo žiariaci vianočný strom, vedľa je umiestnený Betlehem s postavami v životnej veľkosti so živými ovcami. V reštaurácii si objednávame nápoje, viacerí sme neodolali ochutnávke výnimočného tmavého piva LEFFE, ktoré chutí celkom inak ako ostané pivá. Sladká chuť vystriedala obvyklú horkú chuť chmelu, toto pivo sa dokonca pije z dvojdecových pohárov na stopke, aké sme zvyknutí používať na pitie vína. K podávanému jedlu nikdy nesmú chýbať tradičné belgické pomfrity, starostlivo pripravované hranolky zo špeciálnych zemiakov. Súčasťou priateľského posedenia je fotografovanie sa s MUDr. Mikolášikom, každý sa potešil fotografiám zo španielskej reštaurácie, z ktorej všade cítiť bohatú belgickú históriu.
Zľava: Vdp. J. Žvanda, Vdp. Ľ. Fabčin, MUDr. Mikolášik, J. Zápražný, MUDr. Marko

Záverečný deň našej exkurzie v Bruseli v piatok 2. decembra 2011 bol poznačený tretím významným momentom, keď hlavné mesto EÚ paralyzoval generálny štrajk odborárov. Počas našej prehliadky centra mesta sme prechádzali cez zátarasy, ktorými polícia usmerňovala pohyb peších turistov. Od rána nepremávalo metro, ani autobusy a električky mestskej dopravy. V dopoludňajších hodinách sa na Grand Place začali stretávať hlúčiky odborárov, odlíšených farebnými bundami a šiltovkami, v ruke držiaci farebné balóny.

Zátarasy a polcajné hliadky v deň generálneho štrajku belgických odborov

Zelení, červení a modrí odborári s dobrou náladou diskutovali v skupinkách, tiež s početnými hliadkami mestskej polície v modrých uniformách pred budovou radnice. V blízkosti Betlehemu postávajú po arabsky hovoriaci mladíci. Títo potomkovia imigrantov najmä z Alžírska a Maroka dnes tvoria v Bruseli 25 % obyvateľov mesta! Pozoruhodný je tiež fakt, že napriek tomu, že Brusel je i hlavné mesto holandsky hovoriaceho Flámska, v 90 % prípadov sa tu stretávame s francúzštinou.

Bruselský Betlehem v skutočnej veľkosti so živými ovcami

V blízkej uličke za Mestskou radnicou nachádzame cikajúceho chlapca (Manneken Pis), ktorý od roku 1619 symbolizuje vzdor Belgičanov voči vládnej moci. V mestskom múzeu sa nachádza viac než 800 rôznych oblekov “cikajúceho manekýna“. Druhého decembra oslavujú hasiči svoj sviatok, preto je Manneken Pis oblečený v hasičskom oranžovoreflexnom výstroji. Pred fontánou držia čestnú stráž chlapci v historických mundúroch, dlhú chvíľu im krátia zahraniční turisti a naše pekné slovenské dievčatá, ktoré sa fotia v pozadí s cikajúcim chlapcom.

Jeden z 800 kostýmov, ktoré Bruselčania ušili od roku 1619 cikajúcemu chlapcovi...

Prehliadku pamiatok mesta končíme v historickej reštaurácii Chez Léon. Práve počas nášho hodinového obeda prebieha na Grand Place pripravovaný míting štrajkujúcich. Na tomto námestí sa nachádza bývalý verejný dom s popisným číslom 8, na ktorého 1. poschodí Karol Marx a Fridrich Engels napísali Manifest komunistickej strany. Generálny štrajk belgických odborárov bol tretím významným momentom našej krátkej prítomnosti v Bruseli. Na záver pobytu kupujeme blízkym a priateľom typické belgické suveníry, zväčša pravú belgickú čokoládu, sošky Manneken Pis, ochutnávame belgické gofry.

Odborári sa vracajú z piatkovej manifestácie na Grand´Place

Po potulkách vianočne vyzdobenou obchodnou pešou zónou zakotvíme v MediaMarkt, kde v oddelení video – hudba nachádzam vzácne “úlovky“. Prvým je premiérový blue ray disk viedenského koncertu fenomenálneho huslistu z Maastrichtu Andre Rieu. Manželka, ktorá hrala v minulosti na husle, sa tomuto originálnemu darčeku veľmi potešila. Druhým úlovkom bol premiérový blue ray disk koncertu Adele v londýnskom Royal Albert Hall, pred jej operáciou polypu hlasiviek. Na tento darček si musela staršia dcéra Patrícia počkať až pod vianočný stromček, avšak o to väčšia bola jej radosť. Tieto hudobné skvosty sme si celá rodina s mnohými priateľmi a návštevami vychutnávali počas celých vianočných sviatkov.
Ešte pred večerným odjazdom autobusu stíhame na rozlúčku s Bruselom svetelno-hudobnú show pred Mestskou radnicou, symbolicky prebieha obrazová kreácia s hviezdičkami Európskej únie. Po 20. hodine opúšťame mesto a mierime domov na Slovensko, kam dorazíme nasledujúci deň v sobotu 3. decembra dopoludnia.

Záverečná rozlúčka s adventným Bruselom pred večerným odjazdom...

Počas cesty sledujeme zaujímavý a veľmi silný filmový príbeh s kresťanskou tematikou, kde úprimná viera v Boha zachránila pred rozvodom sympatický mladý manželský pár. Zrejme nikto sa na konci tohto príbehu neubránil slzám a hlboká myšlienka tohto filmu rezonuje vo mne dodnes. Cestou späť počas prestávok na čerpacích staniciach chlapci z filmového štábu finišujú s nakrúcaním dialógov s členmi našej výpravy o skúsenostiach a spolupráci s pánom europoslancom. Ako všeobecný lekár som tiež dostal príležitosť zhodnotiť pôsobenie tohto vzácneho človeka pre dobro Slovenska a celej Európy. Každý účastník nášho zájazdu do Bruselu bol nepochybne hrdý a poctený faktom, že bol v Európskom parlamente hosťom práve MUDr. Miroslava Mikolášika.
Naše zoznámenie so spoločným európskym domom v nás posilnilo pocit nevyhnutnej spolupatričnosti a spolupráce medzi národmi, súčasne však umocnilo potrebu duchovného rozmeru kresťanstva, nedostatočne prítomného v dnešnej modernej Európe. Pre každého zúčastneného člena nášho spoločenstva mal pobyt v Bruseli mimoriadny význam. Pre mňa osobne bol zavŕšením putovania v roku 2011 po významných kresťanských miestach. Veľkonočné putovanie v Svätej zemi, pokračujúce októbrovým poznávaním Lýkickej cesty v Turecku ( Efez, Hierapolis ) a tieto korene novej civilizácie som spojil s centrom modernej Európy v adventnom Bruseli.
Ďakujem za všetkých spolucestujúcich nášmu hostiteľovi MUDr. Miroslavovi Mikolášikovi za príkladnú starostlivosť o nás počas exkurzie Európskeho parlamentu i mesta Brusel. Taktiež ďakujem všetkým zúčastneným za vynikajúcu atmosféru vytvoreného jedinečného spoločenstva a za nové priateľstvá. Verím, že mnohí budeme naďaľej priatelia nielen na Facebooku, ale naše cesty sa spoja i pri ďaľších príležitostiach (možno Mariánska púť v Levoči). Plní bruselských zážitkov po návrate na Slovensko sa lúčime a po výmene adries a vizitiek sa vraciame domov ku svojim rodinám.

MUDr. Peter Marko, MPH
všeobecný lekár pre dospelých

 

Chcem dostávať Dobré správy od môjho europoslanca